Opatrovatelia invalidov sú pre štát samozrejmosťou,ale vydrží tento systém starostlivosti?

Autor: Soňa Gaborčáková | 2.9.2016 o 18:00 | Karma článku: 4,46 | Prečítané:  733x

Za posledných 5 rokov som sa stretla s nárastom žiadateľov, ktorí riešili, čo s členom domácnosti, ktorý ochorel na onkologické ochorenie, alebo čo s rodinným príslušníkom so schizofréniou.

Smutné je, že častokrát títo rodinní príbuzní zostávajú so svojim problémom sami a bez akútnej podpory  zo strany štátu. Hlavne pri onkologických diagnózach a schizofrénii je situácia najhoršia. Najväčším problémom je, že sa na Slovensku v minimálnej miere kombinuje domáca opatera s formálnymi službami na komunitnom princípe. To znamená, že ambulantné sociálne služby by mali rodinám, aspoň čiastočne odbremeniť starostlivosť o člena, aby mohli všetci členovia rodiny naďalej pracovať. V opačnom prípade sa zníži príjem rodiny hneď dvakrát. Prvýkrát sa zníži o príjem, ktorý poberal člen s ochorením a druhý príjem, ktorý rodina stratí je ten, že niekto z rodiny sa stane opatrovateľom člena s ochorením.

Opatrovateľom, ktorí poberajú okrem peňažného príspevku na opatrovanie aj niektorú z dôchodkových dávok zostala výška príspevku na rok 2016 bez zmeny z dôvodu, že sa pri jej stanovení nezohľadňuje príjem osoby s ŤZP. Poberateľom v tzv. produktívnom veku klesla priemerná mesačná výška príspevku na opatrovanie medziročne o 4,7 eura. Z pohľadu opatrovateľov to znamená, že opatrovateľom v produktívnom veku, u ktorých je v mnohých prípadoch príspevok na opatrovanie jediným príjmom, sa tak ako už aj v roku 2014, ich príjem znížil. Tejto skupine opatrovateľov v produktívnom veku tak klesla priemerná mesačná výška príspevku na opatrovanie.

Opatrovanie o člena domácnosti, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý sa podľa štátu prioritne radí do povinnosti rodín. Problém je ale v tom, že sa nepremieta opatrovateľom do ich dôchodkového zabezpečenia. Tak sa prehlbuje to, že človek , ktorý sa stará o svojho príbuzného nemá odpracované roky v klasickom zamestnaní  a skončí v starobe na nízkom dôchodku, akoby v živote nepracoval. Mama, ktorá sa sama celý život starala o svojho postihnutého syna, má priznaný dôchodok vo výške 293 eur. Hoci je sama v starobnom dôchodku, stará sa o svojho syna za 73 eur. Príspevok jej štát  kráti, lebo je poberateľom malého starobného dôchodku. Tak sa pýtam: Kto v tomto štáte by sa o tohto syna dokázal lepšie a lacnejšie postarať ako jeho mama? Výsledkom je jej živorenie v starobnom dôchodku. Toto je konkrétny prípad matky, s ktorou som sa stretla na svojich výjazdoch počas leta po Slovensku. Monitorovala som problémy sociálnych zariadení a stretávala sa s neformálnymi opatrovateľmi.

Na Slovensku máme 826 629 osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a 995 752 seniorov nad 62 rokov. Všetci títo ľudia sa skôr či neskôr dostanú do kategórie ľudí s dlhodobou starostlivosťou . Nie všetci budú môcť ostať vo svojich rodinách pre svoj ťažký zdravotný stav. Preto je potrebné otvoriť metodiku pre posudzovanie odkázanosti, nastaviť nový model starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, nový systém poistenia v odkázanosti a nerobiť iba kozmetické úpravy pri zvyšovaní opatrovateľských príspevkov, lebo toto nám situáciu v ďalších rokov nevyrieši, iba ju prehĺbi.

Výsledkom nového nastavenia systému dlhodobej starostlivosti by mala byť udržateľnosť a kvalita. Kľúčovým by malo byť prepojenie sociálnej pomoci so zdravotným poistením, zjednotenie posudkovej činnosti podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Ďalej zavedenie nového typu preplácania zdravotných úkonoch v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré by bolo viazane na zavedenie normy kvality pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti, aby sa predišlo nedostatočnému/nesprávnemu podchyteniu  problémov alebo rizík v dôsledkoch čoho umierajú ľudia predčasne.

Toto by mohol byť priestor, ktorého by sa ujali sestry, keďže ošetrovateľská starostlivosť je ich parketa.  Stálo by to možno  rovnaké peniaze, lebo  tí istí ľudia, ktorým sa neposkytne ošetrovanie v zariadeniach soc. služieb sa ocitajú pre zdravotné problémy v zdravotníckych zariadeniach. V konečnom dôsledku  štát na nich  vynaloží viac financií, lebo ide spravidla o akútne stavy spojené s hospitalizáciou. Pre samotného občana je to utrpenie, lebo až keď kolabuje jeho zdravie, tak sa mu poskytne zdravotná starostlivosť. Podľa môjho názoru súčasný systém starostlivosti o ľudí dlhodobo chorých je v konečnom dôsledku drahší a bolestivejší. V zdravotníckych zariadeniach spravidla nefunguje opatrovanie, keďže ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z médií sa potom dozvedáme, že naspäť  z nemocnice príde klient sociálneho zariadenia  s dekubitmi, lebo ho tam nemá kto polohovať. Čo má z toho ten človek, že sa medzi sebou obviňujú kde vznikol dekubit? Dovolím si povedať, že nič, iba bolesť z dekubitov a oči pre plač.

V charite pracujem už 17 rokov a každé euro som musela otočiť dvakrát, preto hľadám riešenia obdobného typu, aby som nový systém starostlivosti vymyslela kvalitne, ale aj udržateľne. Celý môj profesionálny život, ktorý som zasvätila zlepšeniu starostlivosti o ťažko postihnuté deti a mladých ľudí, sa stretávam pri reformných návrhoch s výsmechom, či odporom. No mojou skúsenosťou je aj to, že keď nepodľahnem tlaku ľudí od stola, svoj cieľ naplním. Teraz sa o to pokúšam v problematike dlhodobej starostlivosti ako poslankyňa NRSR, lebo je to pozícia, ktorá môže presadiť dobré veci plošne nie lokálne ako som to doteraz robila.

Ak máte záujem vidieť ako som to robila na lokálnej úrovni, pozrite si krátke VIDEO o zariadení, ktoré som odborne stabilizovala za 17 rokov. Mojím mottom je „nemožné sa stáva možným“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?