Spolu s kolegyňami sa obávame, že pokiaľ nepríde k nejakej veľkej zmene na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak dôjde ku kolapsu v zariadeniach sociálnych služieb. Preto sme podali pozmeňovací návrh k tejto novele zákona.
Keďže Slovensko čaká v najbližších rokoch dynamické starnutie, treba si uvedomiť, že sa vytvára tlak na verejné financie a už teraz a aj do budúcna bude dlhodobá starostlivosť tvoriť druhú najväčšiu položku v celkových nákladoch na verejné financie, čo sa týka sociálnej oblasti. Vývoj počtu obyvateľov to hovorí jasne. Od roku 2015 po rok 2026 má na Slovensku pribudnúť 300-tisíc obyvateľov nad 62 rokov. Ide o veľmi vysoký počet obyvateľstva, ktoré bude potrebovať pomoc dlhodobej starostlivosti.
Dôvody, ktoré môžu spôsobiť kolaps v dlhodobej starostlivosti je v prvom rade počet obyvateľov nad 80 rokov. Z praxe vieme, že ľudia nad 80 rokov sú častokrát hospitalizovaní. Ak táto hospitalizácia prebieha pravidelne, rodina ich opateru nezvláda a presúva ich do nemocníc. V nemocniciach ale však môžu byť len určitý čas a následne sa dostávajú do zariadení pre seniorov alebo do iných zariadení sociálnych služieb. V takýchto zariadeniach sú dlhé čakacie listy a súkromné zariadenia si väčšina rodín na Slovensku nemôže dovoliť. Do ďalšieho okruhu dôvodov, ktoré môžu spôsobovať ohrozenie súčasnému systému dlhodobej starostlivosti patria ľudia s onkologickou diagnózou. Zatiaľ čo v roku 2015 boli onkologické diagnózy na druhom mieste v príčinách úmrtnosti nášho obyvateľstva v roku 2016 už boli na prvom mieste v uznaní invalidity. Tretím dôvodom, ktorý môže spôsobiť kolaps je, že posledné 3-4 roky sa do zariadení pre seniorov dostávajú spravidla ležiaci ľudia. Tieto zariadenia následne prijímajú nový personál a to nedokážu zafinancovať.
Počet opatrovaných osôb nad 62 rokov v zariadeniach sociálnych služieb je 29 419. Takmer dvojnásobný počet opatrovaných je v domácom prostredí, a to 58 139. Práve títo opatrovaní v domácom prostredí sú riziková skupina. Je veľká pravdepodobnosť, že práve týchto ľudí budú presúvať do zariadení sociálnych služieb z dôvodu, že rodina opateru nezvládne v domácom prostredí. Predstavme si, že ako ma prežiť domáci opatrovateľ, ktorý poberá príspevok najviac 220 eur mesačne. Dokonca domáci opatrovateľ, ktorý je na dôchodku dostane za starostlivosť o svojho príbuzného 90 eur.
Výsledok je asi taký, že ak neurobíme systémové kroky v rámci dlhodobej starostlivosti, hrozí nie len to, že bude málo miest v zariadeniach. Hrozí to, že ak neprepojíme zdravotnú a sociálnu starostlivosť dôjde k nedôstojnému dožitiu nášho obyvateľstva.
Preto vyzývam ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a ministra zdravotníctva, aby pripravili stratégiu dlhodobej starostlivosti, ktorá bude postavená na integrovanom sociálno-zdravotnom princípe. V dlhodobej starostlivosti je nemožné oddeliť sociálnu a zdravotnú opateru.